Is it possible to appeal against an excessive fine for breaches of duty when posting workers abroad?

Nedopatrením ste porušili administratívne povinnosti pri cezhraničnom vysielaní svojich zamestnancov a bola Vám za to uložená neprimerane vysoká sankcia? Ako sa k tejto téme vyjadril Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor EÚ“), sa dočítate v tomto článku.

Článok 20 Smernice 2014/67/EÚ[1] („Článok 20“) hovorí, že: „Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách uplatňovaných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania a dodržiavania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. (...)“

V medziach Článku 20 sú jednotlivé členské štáty oprávnené vo svojich národných predpisoch upraviť sankcie za prípadné porušenie povinností pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov. Čo však v prípade, keď takýto vnútroštátny právny predpis umožňuje uložiť neprimerane vysokú sankciu? Môže jej výšku účinne napadnúť priamo podnikateľ, ktorému bola pokuta uložená?

Problémom neprimerane vysokej sankcie za porušenie povinností pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov sa Súdny dvor EÚ zaoberal v konaní, ktorého výsledkom je rozsudok zo dňa 8.3.2022 vo veci C‑205/20[2]. Súdny dvor EÚ sa vo svojom rozsudku vyjadril k priamej účinnosti požiadavky primeranosti sankcií podľa Článku 20. Okrem toho sa Súdny dvor EÚ vyjadril aj k tomu, v akom rozsahu sa má uplatniť národná legislatíva, ktorá je v rozpore s Článkom 20.

Skutkový stav sporu

Slovenská spoločnosť vyslala svojich zamestnancov do rakúskej spoločnosti. Kvôli nedodržaniu viacerých povinností stanovených v rakúskom zákone v oblasti pracovného práva týkajúcich sa najmä uchovávania a ohlasovania mzdovej dokumentácie a podkladov o sociálnom zabezpečení, uložil rakúsky orgán podnikateľovi pokutu určenú podľa rakúskych právnych predpisov vo výške 54.000 EUR. Spoločnosť, ktorej bola pokuta uložená, s výškou tejto pokuty nesúhlasila a preto podala žalobu na vnútroštátnom rakúskom súde. Ten sa obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami.

Rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ

Súdny dvor EÚ sa vyjadril, že požiadavka o primeranosti sankcií podľa Článku 20 má priamy účinok, a teda jednotlivci (podnikatelia postihnutí neprimerane vysokou sankciu) sa môžu na toto ustanovenia priamo odvolávať pred vnútroštátnym orgánom členského štátu, ktorý prevzal Článok 20 do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne.

Súdny dvor EÚ ďalej konštatoval, že na zabezpečenie úplného uplatnenia požiadavky primeranosti sankcií stanovenej v Článku 20 stačí neuplatniť vnútroštátne ustanovenia len v rozsahu, v akom bráni uloženiu primeraných sankcií, aby sa zaručilo, že sankcie uložené dotknutej osobe budú v súlade s požiadavkou primeranosti. Príslušný vnútroštátny súd rozhodujúci spor o výške uloženej pokuty za porušenie povinnosti pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov má teda podľa potreby zmierniť prísnosť sankcií, ktoré boli uložené síce v súlade s národnou legislatívou ale zároveň v rozpore s Článkom 20. Súdny dvor EÚ konkrétne uviedol: „Zásada prednosti práva Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom ukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej časť je v rozpore s požiadavkou primeranosti sankcií stanovenou v článku 20 smernice 2014/67, len v rozsahu nevyhnutnom na uloženie primeraných sankcií.“

Podnikatelia, ktorým bola uložená neprimerane vysoká pokuta za porušenie povinností pri cezhraničnom vysielaní zamestnancov majú teda možnosť, priamo sa odvolať na európsku legislatívu, ktorá ustanovuje, aby sankcie boli ukladané v primeranej výške a príslušné vnútroštátne orgány majú povinnosť v súlade so zásadou prednosti európskeho práva zmierniť neprimerané vysoké sankcie tak, aby boli tieto sankcie uložené v súlade s európskymi predpismi.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)

[2] Spor NE proti Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld, za účasti Finanzpolizei Team 91.